Ako som sa dostala do tohto Blog.sme.sk?

Autor: Ľubica Dandášová | 11.6.2018 o 10:28 | Karma článku: 3,38 | Prečítané:  140x

Pracujem v jednej firme, už vyše 10 rokov. Keď som nastúpila do tejto firmy tam som mala šancu spoznať človeka, ktorý ma vyviedol z bludiska labyrintu. 

Každého človeka, ktorého v živote stretneme tvorí diel jednej strany našej knihy.

 

Zo začiatku som vôbec netušila, že tento človek ma bude ochraňovať a podrží ma v tých najhorších chvíľach, že budem  potrebovať  jej pomoc, pochopenie a hlavne trpezlivosť, pretože tu iste potrebovala na moju osobu najviac?

Priviedla  ma k tomu, aby som neupadla, ale vstala a pokračovala. Neviem kde ju vôbec mám zaradiť pretože nie je mi nadriadeným. Ale jej pracovnou náplňou je personálne oddelenie. Vôbec netuším čím sa táto žena vôbec zaoberá? Ale dala som jej prečítať knihu, svoju vlastnú. A tým to začalo, že mi navrhla stránku Blog.sme. Tu si môžem napísať čo len chcem, čo ma len napadne aj keď sa budem cítiť najhoršie nikto známych sa  to nedozvie.  Táto žena mi začína pripadať ako zachranný čln, aby som unikla utopenej lode.

 Napísať knihu je zdĺhavé a časovo náročné. Ale napísať pár viet a uverejniť ich je to omnoho jednoduchšie a rýchlejšie. Je mi dosť divné. Ako sa k tomu dostala ona? Veď v počítačoch sa nevyzná a ani nevlastní. Pracuje na ňom iba, keď je to nevyhnutne aj to z pracovného hľadiska. Takže z môjho uhla pohľadu  neuznáva takéto veci a ani sa o to nezaujíma. Možno, že jej momentálne krivdím, ale pripadá mi to tak. Mojim najväčším prekvapením je, že mi ponúkla práve tento blog. Nerada tohto človeka otravujem, už si pripadám ako dotieravá mucha, ktorá stále sadá na to isté miesto aj keď ju odoženiete niekoľkokrát. Zbavíte sa jej, až kým ju nezabijete.

Tohto človeka nepoznám tak celkom. Možno vôbec. Ale myslím si, že nie je podstatné vedieť všetko o človeku. Stačí , keď mu dôverujete a keď dôveruje on Vám .To čo moji kolegovia o nej narozprávajú ma vonkoncom nezaujíma. Mám svoj vlastný názor a som jej zástancom.  Nemám rada, keď si niekoho vážim a niekto za mojej prítomnosti ma nejaké narážky voči tej osobe. Ja som nesmierne rada, že som ju spoznala. Hoci sama zo začiatku som mala o ňu zlú mienku, pretože som počúvala názory iných. Občas som mala dojem, že ma nakoniec vyhodí ako prašivého psa. Ale ona mi dala šancu a ja som si uvedomila, že slova mojich kolegov boli iba fraškou. Takže nikdy by sme nemali posudzovať človeka skôr než ho spoznáme sami. Keď nemá niekto rad niekoho, tak to neznamená, že ho nemôžete mať rada ani Vy.

K tejto žene verím, že sa vrátim viackrát. Pretože vďaka nej som sa mohla vyrovnať so  všetkým, čo ma v živote postihlo.. Hoci zo začiatku som si dávala otázku. Kam to všetko vedie? Aký to bude mať účinok? Dnes som zistila, že je to iba liek na uspokojenie mojej mysle. Vďaka tejto osobe som dokončila knihu, ktorú by som chcela knižne vydať. Nie do sveta! Pretože sú profesionálny a uznávaný spisovatelia. Ja sa nepovažujem za spisovateľa. Skôr za človeka, ktorý rozpráva myšlienkami.

Nie je jedinou osobou, ktorú som v živote stretla. V každej etape som spoznávala vždy a za každým niekoho dôležitého, ktorý za to stal, aby človek na neho nezabúdal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michaely Terenzani

Prežil útok na Bataclan: Slovensko ma vyliečilo

Tu som sa naučil znovu žiť. V Paríži by sa mi to nepodarilo, hovorí Thomas Tran Dinh.


Už ste čítali?