Ako som začala prvýkrát písať?

Autor: Ľubica Dandášová | 11.6.2018 o 22:58 | (upravené 11.6.2018 o 23:20) Karma článku: 2,23 | Prečítané:  101x

Možno lepšie viem opísať svoje myšlienky ako hovoriť ich nahlas. Rada sa popasujem s písaním, aby moje dielo bolo aspoň tak čiastočne zaujímavé.

Nepíšem preto, aby som niekoho zaujala. Píšem sama pre seba a pre ľudí, ktorých mám rada, keď viem, že ich to aspoň trošku zaujíma.  Písaním získavam energiu a poznanie vnútorného pokoja?

 Ako 15-nasť ročná som mala také chute zobrať pero a niečo napísať. Ale nemohla som nijako nájsť ten začiatok, aby som niečím začala. Nedarilo sami to.  Možno to bolo tým, že som bola neskúsená a potrebovala som vojsť do skutočného života reálneho, aby som ho začala vnímať a sama prežívať.

Trvalo to ešte pár rokov, kým som si uvedomila, že mám zobrať pero a písať o všeličom, čo mi len príde na um. No a tak to začalo. Zobrala pero a pero začalo písať.

Fungovalo to tak kým som nezačala vnímať dianie okolo seba a pozorovať ľudí. Tak som mala aj svoje sny. Asi tak 18-tke som sa opovážila napísať prvý veršík. Aj to bol zamilovaný. Boli to zamilované verše, ale skutočné, ktoré prebiehali životom a skúsenosťami. Keď som mala 21- rokov tak som sa opovážila pustiť do niečoho veľkého. Mala som v hlave vytvorenú dobrú fantáziu a vedela som ho doslova opísať. Ten príbeh som cítila, smiala sa, plakala pripadalo mi to, akoby som ho sama žila.

 Písaniu som sa venovala každý deň. Bola som nezamestnaná a času som mala neúrekom. Je pravdou že cez deň som sa tomu nevenovala, ale ani večer. Ten patril mne a partie s ktorými som sa cítila prijemne. Lietala som za zábavou plných hier a dobrodružstiev. 

Nikdy sa nestalo, že by som spala doobeda. To mi naši nedovolili. Mala som aj iné povinnosti. Čakala ma práca okolo statku a domácnosti. Rodičia nás od malička viedli a učili zodpovednosti Každá práca, ktorá nám bola pridelená sme museli urobiť dôkladne. Únavu som nikdy nepocítila, tá sa niekde vytrácala.

Keď som sa vrátila domov v ktorúkoľvek nočnú hodinu. Ťahalo ma to nie do postele, ale zobrať pero do ruky a písať . Bol to pokojný nerušený čas, kde ste sa mohli ponoriť do ríše fantázie a snov. Keď ostatný sladko spali.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.


Už ste čítali?